Október je asi najtypickejším jesenným mesiacom. Dni sa citeľne skracujú, teplota vzduchu postupne klesá. Lístie hýri širokou paletou farieb a na vrcholkoch najvyšších kopcov sa už objavuje prvá snehová pokrývka. Je to krásne obdobie, ktoré nám zároveň pripomína potrebu rešpektu k starším. K tým, ktorí nám dali skutočne veľa. Tvrdo pracovali, snažili sa, aby sme nežili v nedostatku, vychovávali nás a jednoducho z nás chceli spraviť dobrých ľudí. Je to mesiac, ktorý je oslavou jesene života a pripomienkou úcty k všetkým starším ľuďom, ktorá by mala byť nenásilná, spontánna a nepretržitá po celý rok, pretože oni si ju zaslúžia. Treba si pripomínať, čo všetko pre nás spravili, vážiť si ich a nezabúdať na nich po celý rok.

V decembri v roku 1990 bol mesiac október vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov za Mesiac úcty k starším a 1. október za „Medzinárodný deň starších“. Dôvodom spomínaného vyhlásenia bola správa o demografickom vývoji, ktorá skonštatovala, že populácia starne. „Medzinárodný deň starších“ si pripomíname už 29. rok. Podľa aktuálnych štatistík žije dnes na celom svete viac ako 600 miliónov seniorov. Na Slovensku je to vyše 900 tisíc obyvateľov vo veku 60 a viac rokov, ktorí tvoria 17 % populácie. Z toho 61% tvoria seniorky. Prognóza do budúcnosti hovorí, že do roku 2025 sa počet seniorov zdvojnásobí a virtuálne dosiahne v roku 2050 dva bilióny. Podľa demografických odhadov Európskej komisie sa za 30 rokov staneme krajinou s najväčším percentom starých ľudí na dôchodku.

V takto rýchlo starnúcom svete je potrebné podporovať aktívnu účasť starších na spoločenskom dianí, využiť ich skúsenosti a poznatky. Staroba je úplne prirodzenou súčasťou nášho života. Prichádza pomaly, často nebadane. Dôležité je uvedomiť si, že napriek možnému postupnému úbytku fyzických síl neznamená, že by sa človek mal vzdávať vecí, ktoré má rád. Staroba nie je choroba. Musíme vedieť dobre využiť aj potenciál, ktorý seniori stále majú. Ich skúsenosti a poznatky sú často nenahraditeľné. Treba ich preto stále zapájať do diania v rodine, ale aj celkovo v spoločnosti. Pomáhať im, aby sa pokiaľ možno aj naďalej venovali veciam, ktoré ich tešia, vďaka ktorým sa cítia potrební a ktoré ich robia šťastnými. Aby svoju jeseň života mohli prežívať aktívne a s pocitom naplnenia.

Aby sme nezabúdali na úctu k starším, dovoľte aby sme na záver citovali niekoľko slov v mene tých, ktorým patrí: „Buďte požehnaní tí, ktorí máte pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Buďte požehnaní tí, ktorí uznávate, že moje uší už nezachytia každučké slovo. Buďte požehnaní tí, ktorí si uvedomujete môj zoslabnutý zrak a to, že moja myseľ už nie je taká bystrá. Buďte požehnaní tí, ktorí mi prepáčite, že som niečo vysypal alebo vylial“.

Foto zdroj: www.pixabay.com. Foto je ilustračné