Na svete žijú milióny ľudí s Alzheimerovou chorobou, prípadne s inou formou demencie. Pre rastúci počet prípadov tohto ochorenia, bol 21. september vyhlásený za medzinárodný deň Alzheimerovej choroby. Mnoho ľudí si zamieňa Alzheimerovu chorobu s Demenciou. Poďme si posvietiť na tieto dva pojmy.

Pojem Demencia pochádza z latinského „de mentia“, čo znamená „odchádzajúci duchom, strácajúci na duchu či na rozume, niečo čo prišlo o myseľ“. Označuje duševnú poruchu, ktorá je charakterizovaná úbytkom kognitívnych funkcií. Medzi hlavné príznaky demencie patria poruchy pamäti, úsudku a myslenia. Často krát sa vyskytujú problémy s orientáciou v priestore a poruchy emotivity. Pacienti s demenciou môžu byť agresívni a prestávajú dodržiavať spoločenské konvencie. Človek môže občas nespoznať niekoho zo svojich blízkych, susedov. Môže skrývať veci na nepatričné miesta, topánky pod vankúš, rožok do šuplíka s ponožkami … Postihnutý človek môže tiež nereagovať na svoje meno, zhovárať sa so svojim obrazom v zrkadle, hovoriť na niekoho z okna, o kom si myslí, že je to niekto koho pozná – pritom je to úplne neznámy človek.

images (1) 2

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Je definovaná ako postupné degeneratívne ochorenie mozgového tkaniva. Spôsobuje postupnú a nezvratnú stratu mentálnych funkcií a predstavuje hlavnú príčinu demencie vekovo starších ľudí. Prehlbujúcim sa starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie. Aj keď Alzheimerovu chorobu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, v súčasnosti dostupná terapia dokáže postup tohto ochorenia výrazne spomaliť, čím sa dá zabrániť devastácii osobnosti chorého a priniesť pacientovi a jeho rodine vyššiu kvalitu života.
Pri komunikácii s postihnutým platí pár základných pravidiel. Základ spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne a nekričať. Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dokonca sa odporúča opakovať všetko, čo sme už povedali. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať postihnutý možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Nápomocný je úsmev a gestá.
Aby sa pacient vyhol stavom zmätenosti je dobré aby mal pacient vytvorené vhodné podmienky. Na pacienta dobre vplýva tichá, vhodne osvetlená izba, dobre viditeľné hodiny a kalendár, menej ľudí okolo – tieto aspekty dokážu pacienta upokojiť a pomôžu mu nájsť orientáciu v čase a priestore. Treba ho ubezpečiť, že zmätenosť je prechodná porucha. Pri veľkom rozrušení sa zasahuje medikamentózne.
Častým príznakom staroby a demencie je pokles nálady (skleslosť). Na jej liečbu existujú účinné antidepresíva. Okrem medikamentóznej liečby je dôležité postihnutému upraviť denný program tak, aby mohol stále robiť čosi zaujímavé (počúvať hudbu, hrať karty, pracovať v záhrade, chodiť na prechádzky). Pomáhajú i bežné rutinné činnosti ako utieranie prachu, čistenie príborov, umývanie riadu i keď ich po pacientovi budeme musieť pravdepodobne zopakovať.

4d515301bdcab258f924f53cdc0394b0Pri agresivite treba k postihnutému pristupovať čo najpokojnejšie. Komunikovať s ním zdvorilo a usilovať sa rozptýliť jeho obavy. Neraz stačí prítomnosť niekoho blízkeho alebo ošetrujúceho personálu, aby sa upokojil. Nemá význam s postihnutým o ťažkostiach diskutovať. Nie je nahnevaný a agresívny voči komusi, kto mu chce pomôcť, ale preto, že trpí ochorením. Je zmätený, stresovaný situáciami, ktoré nechápe a nedokáže zvládnuť. Po upokojení je potrebné zistiť príčinu nepokoja a v budúcnosti sa jej vyhnúť. Naučme sa chváliť postihnutého za veci, ktoré vykonal dobre a nevyčítať mu to, čo pokazil. Ak postihnutý blúdi po byte v noci, môže to znamenať, že nie je dosť unavený. Hľadajte spôsob, ako zvýšiť jeho dennú fyzickú aktivitu. Nedovoľte mu spať počas dňa. Tma môže rovnako prehĺbiť nepokoj a zmätenosť. Používajte nočné tlmené osvetlenie (spálňa, chodba ku WC, kúpeľni). Ak pacient rád chodí von, absolvujme s ním pravidelné prechádzky.

Na záver môžeme dodať, že pacientovi v jeho zdravotnom stave pomáha podpora zo strany lekárov ale aj zo strany rodiny. Aj pre veľmi ťažko postihnutého človeka existuje priestor a šanca zlepšiť jeho životné podmienky. Prináša ju láska, trpezlivosť, fantázia a všestrannosť od príbuzných. Preto je dobré vedieť o tejto chorobe čo najviac a byť dostatočne informovaní o nástrahách a úskaliach tejto choroby.